EGO Gallery
 
AUTORI
Michal Černušák
Eva Činčalová
Eszter Csurka
Michal Czinege
Matej Fabian
Ašot Haas
Milan Houser
Andrea Kopecká
Patrícia Koyšová
Andrej Margoč
Barbora Maštrlová
Kristína R. Mésároš
Boris Sirka
Adam Šakový
Jakub Trajter
Vlasta Žáková
.
REGISTRÁCIA

Chcem dostávať novinky:






Profil galérie arrow Milan Houser arrow Milan Houser - profil
Milan Houser - profil

MILAN HOUSER

 

Originálna tvorba Milana Housera sa vyznačuje fascináciou elementárnymi vlastnosťami maľby, jej fyzikálnymi možnosťami a konceptuálnymi presahmi. Vo vyvážených a navzájom sa podporujúcich cykloch vyzdvihuje autonómnosť a performatívnosť výtvarného objektu pred jeho naratívnymi aspektami. Experimentuje s netradičnými tvorivými postupmi a obracia pozornosť k “telesným” vlastnostiam maľby, materialite farieb, lakov i plátna. V jeho progresívnej a nezameniteľnej tvorbe sa často prelínajú maliarske, sochárske a konceptuálne prístupy. K rozvoju českého a slovenského výtvarného diania dlhodobo prispieva i ako pedagóg a od roku 2011 aj ako dekan na FaVU VUT v Brne.

Vznik Houserových diel ovplyvňuje viacero parametrov daných už pri príprave tvorby, čo poukazuje na dôležitosť technologickej a formálnej stránky tohto procesu. Pri obrazoch z cyklu Kaluže /2010–2012/ je autor v pozícií iniciátora javov, ktorý upravuje povrch plátna, spodný rám a vyvíja špeciálne laky s prímesami rôznofarebných pigmentov.  Pri nalievaní a vrstvení lakov na horizontálne položené plátno sa procesuálnosť materiálov dostáva do pola pôsobenia fyzikálnych zákonov. Vďaka svojej nemalej váhe a gravitácii sa laky postupne vtláčajú do špeciálnej konštrukcie spodného rámu. V dlhodobom i niekoľko mesačnom procese vysychania sa tu aj napriek časovo, fyzikálne a konštrukčne kontrolovanej náhode pomaly prelievajú a prestupujú do fascinujúcich organických tvarov.  

Usporiadanie konečných foriem pripomína prírodné, geologické procesy, ktorým autor prenecháva spontánnosť a slobodu formy. Jeho odosobnenie dáva priestor vzniku nečakaným imaginatívnym štruktúram, ktoré postupným vnútorným vývinom vytvárajú dôležitý aspekt obrazu – jeho hĺbku. Obraz sa stáva živým organizmom s vnútorným vyvieraním, tlením a prúdením akoby rozhorúčenej lávy po svojom povrchu. Samotný názov výstavy -  Luminiscencie – reflektuje schopnosť Houserových diel pôsobiť ako živé svetelné objetky s emisiou spontánneho chladného žiarenia, nie v dôsledku tepla, ale vďaka jeho špecifickým tvorivým procesom.  

Telesnosť obrazov vyzdvihuje i ďalší cyklus s názvom Tortura /2009–2012/, kde z rozrezanej “rany“, odhaľujúcej útroby obrazu, vyteká tvrdnúca hmota. Umelec preniká k podstate obrazu, ktorú vníma v jeho materiálnej a procesuálnej povahe.
V rámci tejto línie tvorby vnímame súvislosť s rezanými obrazmi Lucia Fontanu, ktorý v  roku 1946 vyzýval vo svojom Bielom Manifeste /Manifesto Bianco/ k oslobodeniu a prekročeniu hraníc priestorového umenia a zapojeniu technológie k dosiahnutiu štvrtej dimenzie v radikálne novom estetickom štýle. Podobne aj Milan Houser prepája kategórie architektúry, sochárstva a maliarstva pre otvorenie novej dimenzie, ktorá vzniká v hĺbke objektu, či vyviera mimo jeho ohraničenej plochy.

Zrkadliaci povrch pripomínajúci karamelizovanú, latexovú či balzamovanú štruktúru priťahuje nielen divákov pohľad, ale i hmat. Má chuť preniknúť do podmanivých štruktúr obopínaných mäkkým a pružným lakom. Samotná problematika zrkadlenia a postmoderné teórie simulácie /simulacra/ Jeana Baudrillarda a Jeana - Françoisa Lyotarda sú v centre Houserovho záujmu. Približujú problém západného sveta poháňaného spotrebiteľskou vizuálnou kultúrou, kde je jedinec neustále bombardovaný napodobeninou  reálnych udalostí. Na základe toho je často „neskutočné“ vnímané viac reálne ako „skutočné“ a nastáva kríza pri ich rozlišovaní. Podobné problémy identity  a zamenených významov reflektuje sám výtvarník v dielach odzrkadľujúcich okolitú realitu.  

Veľkoformátové diela, pulzujúce optickou a svetelnou hrou svojho okolia, priťahujú diváka až do bezprostrednej blízkosti a rúcajú akúsi ikonickú hranicu medzi nimi. Zároveň ho reflektujú, absorbujú i konfrontujú v takmer hypnotizujúcom zážitku. Nadväzujúc na tradíciu abstraktného expresionizmu a vytvarníkov akými sú Barnett Newman a Mark Rothko, Houserove diela upriamujú divákovu pozornosť k prítomnému okamžiku a vytvárajú priestor k vlastnému seba - uvedomovaniu a seba-reflexii.

Text: Mgr. Kristína Jarošová, M. A.
 
< Predchádzajúca